Modřany - Chabařovice

Dňa 16.1.2016 sa Modranský valec rozbehol na svoje ďalšie stanovisko a to do nehostinného kraja na severe Čiech – do Chabařovíc. Keďže prsne na deň pred 97 rokmi začala v U.S.A. platiť prohibícia, rozhodli sme sa, že tento hanebný čin pomstíme, a z Chabařovíc si prinesieme čo najviac bodov a spolu s tým pár príjemných zážitkov.

Cesta začala síce tradične v sobotných ranných hodinách, no na netradičnom mieste. Stretnutia boli okrem okrajových častí Prahy, ktoré je škoda spomínať, ešte na hlavne železničnej stanici („hlavák“). Niektorých členov našej výpravy (autor by nerád menoval)tieto móresy tak rozhodili, že na stretnutie pomerne dosť meškali, a dokonca museli nastupovať na alternatívnom mieste. Hoci po týme kolovali reči, že za spomínané meškania mohli akýsi Austrálčania, alebo Češi tváriaci sa ako Austrálčania, tieto neboli ani potvrdené ani vyvrátené a ja sa k nim preto nebudem vyjadrovať. Po bezproblémovej ceste sme dorazili do Chabařovíc pomerne načas a rozhodli sme sa na zápas poriadne pripraviť ako po fyzickej tak aj po psychickej stránke. Keďže sa nám to podarilo, nálada v týme bola výborná, aj napriek tomu, že sme si uvedomovali, že máme proti sebe mužstvo z top priečok tabuľky.

Zápas sme začali v zostave Bystro, Mazy, Žum, Plavec, Jasánek a Sagi. Ako som už spomínal, nálada bola síce dobrá, ale herný výkon príliš oslnivý nebol. Snažili sme sa, občas aj niekto spadol, občas aj zámerne, no na pomerne solídne hrajúceho súper to prvý set nestačilo a tento sme prehrali 25:18. Ono to príliš nestačilo ani druhý set, v ktorého priebehu sa na ihrisko dostali aj ďalší hráči nášho mančaftu, konkrétne Kudla. Sláva, ďalší člen našej party, zatiaľ pozoroval dianie zo zákrytu a vymýšľal taktiku. Druhý set sme napriek všetkému prehrali 25:19. Potom však prišiel set tretí a čuduj sa svete... nič sa nezmenilo. Prehrali sme 25:20 a celý zápas 3:0.

Cez obed sme zápas poctivo rozobrali a prišlo na ďalšie techniky posilnenia tela aj ducha. Nabudený sme nastúpili na druhý zápas. Zostavu sme zmenili a namiesto Sagiho, nastúpil na druhý zápas Sláva ako tajný žolík. Hoci sme prvý set prehrali najtesnejším rozdielom 25:23, vo vzduchu bolo cítiť vetry zmeny (a Kudlov tráviaci trakt s tým tento krát nemal čo dočinenia). V druhom sete to prišlo. Začali sme hrať celkom oku lahodiaci volejbal. S prehľadom sme vyhrali 25:22 a nádej sa nám vliala do žíl. Bohužiaľ, v ďalších setoch sa nám nádej akosi zasa vyliala, a prehrali sme 25:20, 25:14 a celkovo teda 3:1.

Hoci z nášho odvážneho plánu, ukradnúť aspoň pár bodov, nakoniec nič nebolo, cesta to bola vydarená aspoň čo sa týka scelenia tímovej atmosféry, čo bolo dokumentované aj pozápasovým rozborom pri posedení už v našej sokolovni. Budúci týždeň nás na prvom domácom zápase čaká Jablonec a preto budeme radi za každú mentálnu či fyzickú podporu.


Autor článku: Peter Gyurovszky (Petőfi)


falconarena nove logo.png